Nenávidím zmeny časov. Teda hlavne ten z letného na zimný. Považujem to za totálny prežitok a až raz budem prezident, zruším to, sľubujem! Nedostatok denného svetla sa na mne v poslednom čase prejavuje nervozitou, melanchóliou a virózami, ktoré ma dlhé mesiace obchádzali. Skorá tma zasahuje aj do môjho dresscodu a nejak automaticky siaham po čiernej farbe. A v podniku si už ani nedávam pivo, ale čaj. Ak sa mi vôbec do nejakého podniku chce. Keď vyjdem po šichte do tmy (áno, aj bohémovia si na sebe musia nejako zarábať), na moje inak veľmi obľúbené tralalákanie sa po meste nemám ani náladu. Chcem len posteľ, jedlo a The Office (už závislosť). Getting old?!
A aj keď je v týchto dňoch asi posledný záchvev pekného počasia v tomto roku (áno, to som hovorila počas tejto jesene už veľakrát, ale šípim, že toto bude už asi ozaj naposledy), užívam si ho jedine chvíľkovým pobytom na našej work teraske s naozaj magnifik výhľadom.
A ako vnímate skorú tmu vy? Vadí vám to, alebo je vám to jedno?
 |
| Workview |
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára